V starovekom gréckom meste Croton v 6. storočí pred Kristom žil chlapec Milo, ktorý bol slabý a nemal priateľov. Všetci sa mu posmievali, pretože všeobecne akceptovaným mužským ideálom bol vtedy typ statného bojovníka. Keď mal nešťastník Milon dosť, rozhodol sa utiecť do hôr a nechať sa zožrať vlkmi. Cestou natrafil na skupinu pastierov, ktorí ho požiadali o pomoc pri starostlivosti o ich dobytok. Milon súhlasil. Do dvoch rokov z neho vyrástol statný mladík, vrátil sa domov a na pleciach si priniesol veľkého býka. Všetci boli ohromení. Myslíš, že sa mu ešte niekto odvážil posmievať?
Pozrime sa, čo pomohlo Milonovi. Bola to pozitívna motivácia, trpezlivosť a pravidelné cvičenie dostatočne dlhý čas. Moderní „stresológovia“ rozlišujú medzi pozitívnym a negatívnym stresom, hovoria o eustrese a utrpení a majú pravdu, aj keď je potrebné vziať do úvahy to, čo ústami Hamleta povedal už Shakespeare: „Nič samo osebe nie je zlé ani dobré. . Všetko dostáva vlastnosti nášho myslenia.“
Dá sa žiť bez stresu?
Profesor Hans Selye, otec teórie stresu, mal trochu iné chápanie stresu ako väčšina dnešných odborníkov. Tvrdil, že bez stresu by sme stále skákali po stromoch, že stres je hnacím motorom vývoja! Vo svojej prelomovej knihe The Stress of Life podrobne vysvetľuje, čo je to „adaptačný syndróm“ ako najdôležitejšia fáza stresu.
Skúsme to pochopiť na príklade z bežného, každodenného života. Predstavte si, že každé ráno idete do práce mestskou hromadnou dopravou a zo zastávky na svoje pracovisko prejdete bez problémov za 10 minút. Zrazu dopravný podnik zmení cestovný poriadok a váš autobus príde na zastávku s 5 minútovým meškaním. Ak nechcete vstávať o 40 minút skôr a ísť do práce skorším autobusom, musíte pridať do kroku. Prvé dni sa vám to asi nepodarí, no za 7-10 dní si na nové podmienky zvyknete! Táto pozitívna skúsenosť vám pomôže v čoraz viac stresujúcich situáciách, ktoré prirodzene vznikajú v každodennom živote.
Čo je to generalizovaný adaptívny syndróm a ako funguje?
Geniálnym objavom profesora Selyeho bolo, že takzvaný generalizovaný adaptívny syndróm je univerzálny mechanizmus, ktorý platí v celom biologickom svete! Nečudo, že na všetkých obývaných kontinentoch a vo všetkých kultúrach ľudia vyhľadávali a využívali liečivé rastliny, vďaka ktorým si úspešne skracovali čas potrebný na prispôsobenie sa novým konfliktným situáciám. Existuje veľa takýchto rastlín a nazývajú sa adaptogénne rastliny. Účinné látky, ktoré obsahujú, sú adaptogény.
Rhodiola rosea, adaptogénna rastlina v boji proti stresu
Podľa záznamov z tibetských kláštorov, ktoré sú staršie ako 1200 rokov, Tibeťania, ktorí žili viac ako 100 rokov (a nebolo ich málo), používali adaptogénnu rastlinu Rhodiola rosea. Táto bylinka obsahuje dve skupiny dôležitých účinných látok, už spomínané adaptogény a druhú, nemenej dôležitú, ktorá patrí do skupiny tzv. antistresory.
Aké adaptogény obsahuje Rhodiola a ako ovplyvňujú telo?
Biochemické rozbory dokazujú, že Rhodiola obsahuje viacero takýchto adaptogénov, napr. rosavín, roserín, salidrozid, ktoré sa v iných rastlinách nenachádzajú. Adaptogény pomáhajú telu rýchlejšie sa adaptovať na zmenené faktory vyvolávajúce stres a účinné látky zo skupiny antistresor znižujú negatívne vnímanie stresu a nepríjemné sprievodné javy, akými sú búšenie srdca, mdloby, pocit slabosti, nespavosť, strach a pod. .
Ak začneme s výučbou prof. Selye, mali by sme si uvedomiť, že cieľom nášho snaženia by nemalo byť žiť život bez stresu (vyhýbať sa problémom za každú cenu), ale mali by sme využiť príležitosti, ktoré nám poskytuje generalizovaný adaptačný syndróm. „Storoční“ si sústavne zlepšovali zdravotný stav a tak sa stali členmi ich klubu.
Neváhajte, lámovia tibetských kláštorov sú múdri, majú bohaté skúsenosti a vedomosti. Je pravda, že v úvode spomínaný Milo neužíval Rhodiola rosea (v gréckych horách pravdepodobne nerastie) a nemáme informácie o tom, že by mu pastieri podávali iné adaptogény, ale je to možné. Úspešným prekonaním stresu bol však dostatočne zdravý a vitálny na to, aby sa stal šesťnásobným olympijským víťazom v zápasení!
